Publikácia Kukučka za uchom je výberom z doterajšej tvorby držiteľa Krištáľového krídla za publicistiku a literatúru, laureáta Ceny Dominika Tatarku a Literárnej Akadémie Dušana Dušeka. Kniha mapuje a rozširuje územia životov jeho literárnych postáv – spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice a ukladá ich do nových a nových atlasov.

„Varením vždy niečo pribúda. Písaním skôr ubúda. Adam sa dočítal, že z fosforu, ktorý obsahuje ľudské telo, by sa dalo vyrobiť dvetisíc zápalkových hlavičiek, čo bolo dosť, lenže nijako nevedel, ako by vynechal zvyšok – okrem toho fosforu. Podobne to bolo s písaním. Aj tam išlo o vynechávanie. Prišiel na to, keď mu jeho ženia plietla sveter, robila očká na vlne: jedno hladké, druhé obrátené – a potom dve vynechať, aby vznikol vzor. A tak písal a zároveň vynechával, ako len vedel, niekedy aj to, čo nechcel, lebo veril, že práve tým akurátnym vynechaním sa v príbehu niečo naplní. Adamovi by stačilo, keby zo seba získal fosfor aspoň na jednu zápalku: aj tá stačí na požiar.“

Ale to už mohol vynechať.“

Dušekove texty uchvacujú čitateľa nežnou hravosťou a intímnou poetikou každodennosti, v ktorej dotyk je najkratšia vzdialenosť. Autor okolo svojich postáv postupne rozprestiera čoraz hustejší a pestrejší les, plný zamatových tieňov, cestičiek a chodníkov, na ktorých sa stretávajú so svojimi blízkymi. Stromami aj ľuďmi. Vtákmi, trávou, oblohou.

Kniha Kukučka za uchom vychádza k autorovmu blížiacemu sa jubileu.

Text sprevádzajú kresby Stanislava Dusíka, ktoré boli začiatkom 80. rokov pôvodne pripravené do knihy Kalendár.

 
O autoroch

Dušan Dušek (1946) je slovenský básnik, prozaik, filmový scenárista, autor rozhlasových hier a literatúry pre deti a mládež, pedagóg a redaktor. Svoje literárne diela začal publikovať od roku 1964 v časopisoch (Mladá tvorba, Slovenské pohľady, Romboid, Kamarát, Slniečko a i.). Knižne debutoval v roku 1972 so zbierkou poviedok Strecha domu. Za svoju tvorbu získal niekoľko literárnych ocenení a je aj držiteľom štátneho vyznamenania – Pribinov kríž I. stupňa.

Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli autorovi tieto knihy: Náprstok (1985, 2005), Pešo do neba (2000, Zima na ruky (2006), Holá veta o láske (2010), Melón sa vždy smeje (2013), Gombíky zo starej uniformy (2014) a Ponožky pred odletom (2015), Strih vetra (2018), Potok pod potokom (2021) a Deti v daždi (2023).

Napísal aj knihy pre deti: Babka na rebríku (2009), Pištáčik (2016), niekoľko filmových scenárov a rozhlasových hier.

Stanislav Dusík (1946-2019) bol významný slovenský maliar, grafik a ilustrátor. Venoval sa knižnej ilustrácii, grafike, maľbe a monumentálnej chrámovej maľbe. Umelecky sa presadil nielen ako maliar a grafik, ale aj ako pedagóg, organizátor kultúrneho života Slovákov v zahraničí a vynikajúci knižný ilustrátor. Za svoje umelecké diela získal viacero slovenských i zahraničných ocenení. Ilustroval takmer dvesto titulov a publikoval aj v literárnej oblasti.